Novela Zákonníka práce sprísňuje pravidlá pre švarc systém

Fiktívne živnosti, známe aj pod pojmom švarc systém, sú predmetom zvýšenej pozornosti kontrolných orgánov.

Ide o situáciu, keď je pracovný vzťah medzi podnikateľom a fyzickou osobou (živnostníkom alebo jednoosobovou s.r.o. bez zamestnancov) formálne prezentovaný ako obchodnoprávny vzťah, hoci ide o závislú činnosť.

Právna definícia a znaky závislej práce

Závislá práca je podľa právneho poriadku SR charakterizovaná:

• osobným výkonom práce pre zamestnávateľa,
• podľa jeho pokynov, v jeho mene,
• v určenom pracovnom čase a
• na určenom mieste.

Ak sú tieto znaky naplnené, ide o pracovnoprávny vzťah, ktorý má byť upravený pracovnou zmluvou. Švarc systém nastáva vtedy, keď je takýto vzťah formálne zastieraný zmluvou o dielo alebo zmluvou o poskytnutí služieb (prípadne obdobou týchto zmlúv) dodávaných fyzickou osobou živnostníkom.

S cieľom bojovať proti švarc systému prišlo od 1. januára 2026 k zmene definície závislej práce. Vypúšťa sa z nej podmienka výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Základné odlišnosti podnikania

Na rozdiel od závislej práce je podnikanie činnosťou vykonávanou sústavne a samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, pričom hlavným cieľom je dosiahnutie zisku. Podnikateľ rozhoduje o spôsobe, čase a mieste výkonu práce sám, vystupuje vo vlastnom mene a nesie riziko z podnikania. Podnikanie musí byť vykonávané v súlade s podmienkami ustanovenými v Živnostenskom zákone alebo v Obchodnom zákonníku.

Zodpovednosť podnikateľov za spôsobenú škodu nie je obmedzená a vzťahuje sa na celý ich majetok, na rozdiel od zodpovednosti zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je obmedzená na štvornásobok ich priemernej mesačnej mzdy.

V prípade podnikania fyzickou osobou, živnostníkom, môže byť obtiažne určiť hranicu medzi podnikaním a závislou prácou.

Nasledovné znaky svedčia obchodnoprávnej povahe zmluvného vzťahu, a to v prípade, ak:

• má živnostník viac zákazníkov (obchodných partnerov), ktorým poskytuje svoje služby, t. j. má viac ako jedného obchodného partnera, klienta,
• samostatne prijíma rozhodnutia vo vzťahu k výkone svojej činnosti – má samostatnú rozhodovaciu právomoc o realizácii zákazky a výbere zmluvného partnera,
• má svojich zamestnancov alebo iných zmluvných partnerov, s ktorými vie spolupracovať na dodaní ním zazmluvnených služieb.

Motivácie zamestnávateľov a SZČO

Primárnym dôvodom využívania obchodných vzťahov tak na strane živnostníkov ako aj zamestnávateľov je:

• vysoké daňovo odvodové zaťaženie závislej práce, keďže Slovensko má jedno z najvyšších nákladov na cenu práce v EU
• väčšia flexibilita zmluvných vzťahov, v porovnaní s pracovnoprávnym vzťahom, a to či už pri ukončení zmluvného vzťahu, nastavení podmienok výkonu „práce“, zmluvná voľnosť pri uzatváraní viacerých zmluvných vzťahov živnostníkom, atď.

Kontrola fiktívnych živností – čo je predmetom skúmania?

V dôsledku zvyšovaniu sa tlaku na verejné financie a konsolidáciu, vláda deklaruje boj s nelegálnym zamestnávaním spôsobeným aj tzv. švarc systémom.

Pri kontrole švarc systému sa posudzuje nie len formálna stránka zmluvného vzťahu, ale jeho skutočný obsah a výkon práce. Kontrolné orgány, najmä inšpekcia práce, analyzujú viaceré aspekty:

• Podmienky výkonu práce – či pracovník vykonáva činnosť za obdobných podmienok ako zamestnanci v pracovnom pomere,
• Osobný výkon práce – či je práca vykonávaná osobne a podľa pokynov zadávateľa,
• Odmena a jej pravidelnosť – či je odmena vyplácaná pravidelne, obdobne ako mzda,
• Nastavenie benefitov – poskytovanie benefitov, ochranných pracovných pomôcok, stravných lístkov a pod.,
• Fakturácia – či SZČO fakturuje výhradne alebo prevažne jednému objednávateľovi,
• Pravidelnosť a dlhodobosť vzťahu – či ide o dlhodobý a pravidelný výkon práce.

Nestačí len preukázať, že formálno-právne, t. j. na papieri, máme všetko nastavené v súlade so zákonom.

Riziká a dôsledky pre jednotlivé strany

Pre SZČO: Takíto pracovníci prichádzajú o základné pracovnoprávne istoty, ako nárok na dovolenku, ochranu pred výpoveďou, nemocenské dávky či podporu v nezamestnanosti, pokiaľ si dobrovoľne neplatia príslušné poistenie. V prípade ochorenia, úrazu alebo straty práce sú vystavení vyššiemu riziku existenčných problémov. Dlhodobým dôsledkom môže byť aj nižší dôchodok a slabšia sociálna ochrana.

Pre zamestnávateľov: Zastieranie pracovného vzťahu obchodnoprávnym vzťahom sa považuje za nelegálne zamestnávanie, t. j. vykonávanie závislej práce bez pracovnej zmluvy.

V prípade zistenia takejto nelegálnej práce hrozia zamestnávateľom významné sankcie. Inšpektorát práce môže uložiť pokutu v rozpätí od 4 000 do 200 000 EUR (od 1. januára 2026 sa dolná hranica pokuty zvýšila z pôvodných 2 000 EUR na 4 000 EUR), pričom výška sankcie závisí od závažnosti a rozsahu porušenia. Okrem finančnej sankcie môže byť zamestnávateľ zapísaný do zoznamu nelegálnych zamestnávateľov, čo má ďalekosiahle reputačné a právne dôsledky. Povinnosťou je aj spätné doplatenie odvodov a daní.

Dôsledná kontrola skutočne realizovaných zmluvných vzťahov, vyhodnotenie ich právnej povahy a nastavenie korektných zmluvných vzťahov vám umožní vyhnúť sa neželaným prekvapeniam zo strany kontrolných orgánov.

Ak potrebujete poradiť, neváhajte sa na nás obrátiť. Radi vám pomôžeme.