Právo
25. 3. 2019

Nový zákon o whistleblowingu má zvýšiť ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Zákon okrem úpravy mechanizmu ochrany oznamovateľov zavádza aj povinnosti pre zamestnávateľov, ktoré sa týkajú vnútorného systému preverovania oznámení o protispoločenskej činnosti.

Marian Dzuroška

Od 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon“), ktorý prináša niekoľko zmien.

Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti

Zákonom sa zriaďuje úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti (ďalej len „Úrad“) ako nezávislý orgán štátnej správy. Úrad má  za úlohu najmä rozhodovať o veciach ochrany oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti, kontrolovať uplatňovanie tohto Zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo a okrem iného zvyšovať povedomie verejnosti o oznamovaní protispoločenskej činnosti. Na čele Úradu stojí predseda, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.

Oznámenie protispoločenskej činnosti

Podľa Zákona už nie je potrebné, aby oznámenie zamestnanca malo významnou mierou prispieť k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti. Podľa novej právnej úpravy je tak oznámením uvedenie skutočností, o ktorých sa fyzická osoba dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo v súvislosti s činnosťou vo verejnom záujme a ktoré sa týkajú protispoločenskej činnosti. Medzi závažnú protispoločenskú činnosť patria aj trestné činy právnických osôb.

Ochrana oznamovateľa  pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti

Zákon spresňuje, že ochranu v rámci trestného konania ako aj konania o správnom delikte  pri oznamovaní závažnej protispoločenskej činnosti možno rozšíriť aj na blízku osobu oznamovateľa, ak je v pracovnoprávnom vzťahu k tomu istému zamestnávateľovi ako oznamovateľ.

Ak oznamovateľovi nie je poskytnutá v trestnom alebo správnom konaní ochrana, môže oznamovateľ požiadať sám alebo prostredníctvom Úradu nadriadený správny orgán, aby preskúmal dôvody neposkytnutia ochrany.

Odmena

Úrad môže poskytnúť oznamovateľovi, ktorý urobil kvalifikované oznámenie na základe žiadosti tohto oznamovateľa odmenu až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy.

Vnútorný systém preverovania oznámení

Podľa novej právnej úpravy je  zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov, a zamestnávateľ, ktorý je orgánom verejnej moci, ktorý zamestnáva najmenej 5 zamestnancov, povinný určiť zodpovednú osobu.

Zodpovedná osoba musí mať odborné predpoklady na plnenie úloh podľa Zákona, avšak o aké odborné predpoklady ide, Zákon nešpecifikuje.  Zodpovedná osoba plní niektoré úlohy zamestnávateľa podľa Zákona, a to najmä: (a) sprístupňuje informácie o vnútornom systéme preverovania oznámení, (b) prijíma a preveruje každé oznámenie, (c) informuje oznamovateľa o výsledku preverenia oznámenie a iné.

Zamestnávateľ má tiež povinnosť prijať vhodné technické a organizačné opatrenia na zabezpečenie a preukázanie, že vnútorný systém preverovania oznámení sa vykonáva v súlade so Zákonom. Ak zamestnávateľ nesplní niektorú z povinností uloženú mu Zákonom, Úrad môže uložiť zamestnávateľovi pokutu do 20 000 eur.

V prípade otázok neváhajte kontaktovať Mariana Dzurošku, výkonného riaditeľa oddelenia právnych služieb KPMG na Slovensku. 

 

Zdieľať článok
LinkedIn