Právo
26. 3. 2018

Novela Zákonníka práce zavádza viacero zmien

V máji nadobúda účinnosť novela Zákonníka práce a prináša viacero zmien, ktoré sa okrem iného týkajú mzdových zvýhodnení, výšky základnej mzdy, dohôd o prácach mimo pracovného pomeru a normovania práce.

Marian Dzuroška
Alexandra Bakošova
Národná rada Slovenskej republiky schválila 14. februára 2018 zákon č. 63/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov („Zákonník práce“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony („Novela“). Novela nadobúda účinnosť dňa 1. mája 2018.
 
Zavádza najmä nasledovné zmeny:
 
A. Mzdové zvýhodnenia: 
a) zvýšenie minimálnej výšky mzdového zvýhodnenia poskytovaného zamestnancovi za nočnú prácu zo súčasnej sadzby 20 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu nočnej práce na 50 % sumy minimálnej mzdy v eurách za hodinu, pričom u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť (ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu), nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu,
 
b) zvýšenie minimálnej výšky mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok zo súčasnej sadzby 50 % priemerného zárobku zamestnanca na 100 % priemerného zárobku zamestnanca,
 
c) zavedenie nového osobitného mzdového zvýhodnenia za prácu cez víkend, za ktorú bude zamestnancovi popri dosiahnutej mzde patriť nasledovné mzdové zvýhodnenie:
1.v sobotu: v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu; 
2. v nedeľu: v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu;
 
pričom u zamestnávateľa u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu, resp. nedeľu, možno dohodnúť nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však:
1. v sobotu: v sume 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu; 
2. v nedeľu: v sume 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
 
Prechodné ustanovenia Novely ustanovujú, že od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 je suma mzdového zvýhodnenia za každú hodinu 
 
a) práce v sobotu
1. najmenej 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, 
2. najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, u zamestnávateľa u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu;
 
b) práce v nedeľu
1. najmenej 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, 
2. najmenej 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, u zamestnávateľa u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa práca pravidelne vykonávala v nedeľu;
 
c) nočnej práce
1. najmenej 30 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, 
2. u zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť, ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.
 

B. Výška základnej mzdy. V súvislosti s novelou zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti účinnou od 1. mája 2018, podľa ktorej je zamestnávateľ pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný pri zverejnení inzerátu uvádzať aj sumu základnej zložky, sa zavádza povinnosť zamestnávateľa, aby pri uzatváraní pracovnej zmluvy nemohol navrhnúť základnú zložku mzdy v nižšej sume ako uviedol v inzeráte.

C. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Podľa Novely sa budú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú nároky zamestnancov za prácu v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a za sťažený výkon práce, u ktorých je minimálna výška plnenia odvodená zo sumy hodinovej minimálnej mzdy, uplatňovať aj u zamestnancov pri pracovnoprávnych vzťahoch založených dohodami o prácach mimo pracovného pomeru.
 
D. Normovanie práce. Novela ďalej ustanovuje povinnosť zamestnávateľa zavádzať len normy spotreby práce spracované na základe objektívnych meraní a analýz požadovaného množstva práce a z neho vyplývajúceho pracovného tempa zamestnanca. Zamestnávateľ nesmie uplatňovať normy spotreby práce, v dôsledku ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti alebo zdravia zamestnancov.
Zdieľať článok
LinkedIn