Späť na články

Dlhoočakávaný OECD komentár zjednodušuje pravidlá pre home office a riziko vzniku stálej prevádzkarne

Ak má vaša spoločnosť zamestnancov pracujúcich z iných krajín, daňová neistota sa koncom roka 2025 výrazne znížila. OECD zverejnila aktualizovaný Komentár k článku 5 Modelovej zmluvy, ktorý upresňuje kritériá vzniku stálej prevádzkarne v situáciách, kedy zamestnanec vykonáva svoju pracovnú činnosť formou home-office zo zahraničia.

OECD tým reaguje na dlhodobý nárast práce na diaľku, vrátane zahraničného home-office, ktorý prinášal množstvo nejasností — najmä pokiaľ ide o daňové dopady pre zamestnávateľov. Zamestnanci pracujúci na diaľku zo zahraničia predstavovali riziko vzniku povinnosti platiť miestne dane z príjmu v krajine, kde spoločnosť nemá fyzickú kanceláriu. Aktualizovaný komentár prináša jasnejšie pravidlá s priaznivým výkladom pre zamestnávateľov, pričom zamestnancom poskytuje väčšiu flexibilitu pri výkone práce zo zahraničia.

Tri kľúčové kritériá pri zahraničnom home-office

OECD v novom komentári posudzuje tri hlavné podmienky, ktoré rozhodujú o vzniku stálej prevádzkarne v tomto štáte:

1. Stále miesto výkonu činnosti

Stála prevádzkareň môže vzniknúť, ak zamestnanec pracuje z miesta, ktoré je považované za stále, t. j. je využívané pravidelne za účelom výkonu pracovnej činnosti. Pokiaľ ide len o prípravné alebo podporné činnosti, hoci je využívané pravidelne, stála prevádzkareň nevzniká. Samotná stálosť/pravidelnosť však neznamená automaticky vznik stálej prevádzkarne v zahraničí a je nutné posúdiť aj ďalšie podmienky.

2. Rozsah práce zo zahraničia

  • ak zamestnanec vykonáva menej ako 50 % svojho pracovného času v 12-mesačnom období zo zahraničia, stála prevádzkareň zamestnávateľovi nevzniká.
  • ak zamestnanec pracuje viac ako 50 % pracovného času zo zahraničia, stála prevádzkareň taktiež nevzniká automaticky. Rozhoduje tretí faktor, ktorým je povaha a účel činnosti vykonávanej v zahraničí.

3. Účel výkonu práce zo zahraničia

Pre vznik stálej prevádzkarne je v prípade splnenia podmienky výkonu 50 % pracovného času zo zahraničia rozhodujúca obchodná povaha činnosti zamestnanca v danom štáte. To znamená, že spoločnosť benefituje z prítomnosti zamestnanca v danej krajine - napríklad v podobe obchodných stretnutí so zákazníkmi, dodávateľmi, odberateľmi či inými osobami. Komentár OECD priamo spomína ako dôvod pre vznik stálej prevádzkarne aj prípad vykonávania home-office z krajiny v inom časovom pásme, vďaka čomu môže klientom poskytovať služby rýchlejšie. Naopak, ak zamestnanec vykonáva home-office zo zahraničia z osobných dôvodov či z dôvodu úspory nákladov zamestnávateľa, stála prevádzkareň zamestnávateľovi nevzniká.

Praktické príklady

Overte si na praktických príkladoch konkrétne situácie, kedy vzniká, resp. nevzniká stála prevádzkareň:

Príklad A:

Zamestnanec vykonáva home-office z bytu prenajatého v zahraničí po dobu troch mesiacov v roku. Stála prevádzkareň nevzniká, keďže výkon pracovnej činnosti z tohto bytu nie je pravidelný či trvalý.

Príklad B:

Zamestnanec pracuje zo svojho domova v zahraničí pravidelne jeden až dva dni v týždni, čo celkom predstavuje 30 % jeho pracovného času. V takomto prípade je miesto výkonu činnosti považované za trvalé, nakoľko je využívané pravidelne. Stála prevádzkareň však zamestnávateľovi nevzniká, keďže zamestnanec v zahraničí vykonáva menej ako 50 % svojho pracovného času.

Príklad C:

Zamestnanec vykonáva pracovné povinnosti zo svojho domova v zahraničí v rozsahu 80 % svojho pracovného času. Pravidelne v tejto krajine navštevuje klientov svojho zamestnávateľa za účelom poskytovania služieb. Zamestnávateľovi v tejto krajine vzniká stála prevádzkareň, keďže výkon činnosti zo zahraničia predstavuje viac ako 50 % pracovného času a zároveň je činnosť zamestnanca považovaná za činnosť obchodnej povahy.

Príklad D:

Zamestnanec vykonáva home-office zo svojho domova v zahraničí v rozsahu 60 % pracovného času, pričom svoju činnosť vykonáva takmer výhradne na diaľku a len príležitostne navštívi klienta v tejto krajine. Stála prevádzkareň zamestnávateľovi nevzniká, keďže absentuje obchodný dôvod pre prítomnosť zamestnanca v tomto štáte.

Príklad E:

Zamestnanec pracuje takmer výlučne zo svojho domova v zahraničí a poskytuje služby zákazníkom v rôznych časových pásmach. Miesto výkonu činnosti je považované za trvalé, zamestnanec pracuje viac ako 50 % svojho pracovného času zo zahraničia a činnosť zamestnanca v tejto krajine má obchodnú povahu (t. j. poskytovanie služieb zákazníkom v reálnom čase v rôznych časových pásmach), a teda zakladá vznik stálej prevádzkarne.

Aktualizovaný komentár OECD prináša prehľadnejšie pravidlá pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne v zahraničí, ktoré firmám uľahčujú posúdiť, či home office zo zahraničia predstavuje daňové riziko.

Zároveň však upozorňujeme na prístup daňových úradov, napríklad v Českej republike, kde sa očakáva, že pri posudzovaní vzniku stálej prevádzkarne pri home-office budú stále uplatňovať prísnejšie pravidlá. Prečítajte si viac na nasledujúcom linku.

Sleduje vaša spoločnosť dni práce zamestnancov na diaľku, aby spĺňala tieto nové kritériá? Neváhajte nás kontaktovať, radi vám pomôžeme nastaviť interné pravidlá, zhodnotiť riziká a pripraviť sa na zmeny v praxi.

Máte otázku? Napíšte nám.

Vaše otázky zodpovedia naši odborníci

Spýtajte sa nás
Zdieľať článok

Mohlo by vás zaujímať