Daňový úrad odmietol odpočítať neumorenú daňovú stratu oproti dodatočne dorubenému základu dane po daňovej kontrole

Daňový subjekt vykázal za zdaňovacie obdobie roka 2011 daňovú stratu. Táto strata nebola v nasledujúcich obdobiach v plnej miere odpočítaná z dôvodu nedostatočného základu dane. U daňovníka prebehla daňová kontrola za rok 2017 a správca dane zvýšil základ dane (Protokol). Daňovník po jej skončení požiadal správcu dane v rámci vyrubovacieho konania o odpočítanie príslušnej časti daňovej straty z roku 2011 (v zmysle § 52za ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).

Správca dane požiadavku zamietol najmä z dôvodu, že daňovník nepreukázal skutočnosti súvisiace s odpočítaním daňovej straty, v dôsledku čoho správca dane nemohol preveriť správnosť vykázanej straty. Správca dane odporučil daňovníkovi podať dodatočné daňové priznanie po nadobudnutí. Týmto postupom by nález z kontroly aj sankcia za dodatočne vyrubenú daň boli vyššie.

Rozhodnutie Ministerstva financií

Podľa rozhodnutia Ministerstva financií všeobecné spochybnenie dodržiavania princípu nezávislého vzťahu daňovníkom v zdaňovacom období 2011 nepostačuje na to, aby nebolo umožnené odpočítanie daňovej straty. Ak správca dane nepreukáže nesprávnosť vykázania daňovej straty (napr. z titulu nesprávnosti transferových cien) za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daňová strata vykázaná, nemôže odmietnuť odpočítanie tejto daňovej straty v neskoršom zdaňovacom období. Vzhľadom na to, že daňovníkovi uplynula lehota na uchovávanie účtovnej dokumentácie pre rok 2011 a za tento rok už nie je možné vykonať daňovú kontrolu, správca dane mal postupovať inter alia v zmysle § 30 a § 52za ods. 4 zákona o dani z príjmov a § 3 ods. 2¹, § 24 ods. 4² a § 44 ods. 1 daňového poriadku a odpočítanie daňovej straty uplatniť počas vyrubovacieho konania, kedy oň daňovník požiadal.

Inými slovami, keďže nie je možné vykonať daňovú kontrolu za rok 2011 a uplynula lehota na uchovávanie účtovnej dokumentácie, musí sa podané daňové priznanie daňovníka považovať za právoplatný vyrub dane. Na tento vyrub sa podobne ako na právoplatné rozhodnutie správcu dane vzťahuje domnienka správnosti. Daňovník už nemá povinnosť preukazovať správnosť svojich tvrdení a vyvracať prípadne pochybnosti správcu dane.

Záver

Všeobecné spochybnenie správnosti daňového priznania nepostačuje na zamietnutie odpočítania daňovej straty v ňom vykázanej. Ak správca dane nepreukáže konkrétnu nesprávnosť pri vykázaní straty, nemôže jej odpočítanie odmietnuť v neskoršom období. Po uplynutí lehôt na uchovávanie písomností a po zániku práva vyrubiť daň sa daňovníkom vykázaný základ dane alebo daňová strata považujú za správne.

¹Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom (...). Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne (...) a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

²Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.