Späť na články

Čo prináša nový zákon o riešení hroziaceho úpadku?

Nový zákon o riešení hroziaceho úpadku upravuje preventívne opatrenia s cieľom poskytnúť dlžníkom pomoc v čase im hroziaceho úpadku. Zavádza tiež zmeny v právnej úprave konkurzu a reštrukturalizácie.

V nasledujúcej časti vám prinášame prehľad dôležitejších zmien:

Zmeny v definícii platobnej neschopnosti:

Nová právna úprava zavádza zmeny v definícii platobnej neschopnosti obsiahnutej v Zákone o konkurze.

V zmysle novej právnej úpravy sa právnická osoba považuje za platobne neschopnú, ak:

a) nie je schopná plniť aspoň dva peňažné záväzky, a to

b) 90 dní po lehote splatnosti (30 dní podľa starej právnej úpravy) a zároveň

c) musí ísť o záväzky aspoň dvoch veriteľov.

Pri posudzovaní hospodárskej situácie dlžníka nová právna úprava zavádza domnienku platobnej schopnosti, a to právnická osoba sa považuje za platobne schopnú, ak:

a) so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a

b) medzera krytia, t.j. rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku je i) menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo ii) v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne.

Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti sú upravené vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 197/2022 Z. z., ktorá nadobúda účinnosť spolu so Zákon o riešení hroziaceho úpadku, t.j. 17.7.2022.

Zmeny v povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu:

Dlžník, ktorý je právnickou osobou, je po novom povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Uvedená úprava od 17.7.2022 teda rozšírila povinnosti dlžníkov – právnických osôb podávať návrh na vyhlásenie konkurzu všeobecne v prípade úpadku, t. j. povinnosť sa nevzťahuje len na dlžníka v predĺžení, ale i na dlžníka v platobnej neschopnosti.

Sankcie za porušenie povinnosti podať návrh na konkurz ostávajú nezmenené, a to:

a) Zmluvná pokuta vo výške 12 500 eur a

b) Zodpovednosť za škodu pôsobenú veriteľom porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas.

Nová právna úprava hroziaceho úpadku:

V nadväznosti na novú právnu úpravu preventívnych opatrení pri hroziacom úpadku, nová právna úprava zavádza do Zákona o konkurze definíciu hroziaceho úpadku.

Dlžník je v hroziacom úpadku, najmä ak mu hrozí platobná neschopnosť. Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť.

Povinnosti spojené s hroziacim úpadkom:

Dlžník je vo všeobecnosti povinný predchádzať úpadku. Ak dlžníkovi hrozí úpadok, je povinný prijať bez zbytočného odkladu vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie. Ak dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť, môže riešiť hroziaci úpadok najmä preventívnym konaním podľa nového Zákona o riešení hroziaceho úpadku.

V zmysle novej právnej úpravy platí domnienka hroziaceho úpadku v prípade, ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov na zdravotnom alebo sociálnom poistení. Takýto dlžník je povinný skúmať, či mu úpadok hrozí.

Zaviedla sa tiež nová povinnosť vyhľadať pomoc odborníka v prípade, ak štatutárny orgán dlžníka nemá dostatok odborných vedomostí alebo skúseností na posúdenie hospodárskej situácie dlžníka. Úlohou takéhoto odborníka je posúdiť, či dlžníkovi hrozí úpadok a aké opatrenia je potrebné uskutočniť na prekonanie hroziaceho úpadku.

Odborníkom sa rozumie akákoľvek iná osoba, ktorá má dostatočné odborné vedomosti alebo skúsenosti na to, aby bola spôsobilá posúdiť, či dlžníkovi úpadok hrozí. Zákon explicitne neustanovuje, kto má byť osobou poradcu, všeobecne však možno predpokladať, že pôjde o advokáta, daňového poradcu alebo inú odborne spôsobilú osobu.

Preventívne opatrenia pri hroziacom úpadku:

Cieľom prijatia Zákona o riešení hroziaceho úpadku je priniesť preventívne riešenia podnikateľom v čase, keď im úpadok iba hrozí. V prípade využitia preventívnych opatrení včas môže podnikateľ zachovať svoju životaschopnosť a predísť úpadku a konkurzu. Možno predpokladať, že tieto preventívne opatrenia budú pozitívne nie len pre dlžníkov ale aj pre veriteľov, keďže predpokladom využitia týchto inštitútov je maximalizácia cenovej hodnoty pre veriteľov v porovnaní s potencionálnym výťažkom z konkurzného konania dlžníkov.


Nová právna úprava upravuje dva možné postupy, a to:

a) verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a

b) neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu.

Uvedené postupy môžu využiť len dlžník, právnická osoba, pričom nesmie byť vylúčená z pôsobnosti Zákona o konkurze (napríklad štát, obec, vyšší územný celok, osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát a pod.).

Verejná preventívna reštrukturalizácia:

Využitie inštitútu verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom a nie povinnosťou dlžníka. Návrh môže podať dlžník, právnická osoba, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti.

V návrhu dlžník uvedie všeobecné náležitosti (ktorému súdu smeruje, kto návrh podáva, akej veci sa týka, čo návrhom sleduje, podpis navrhovateľa) a osobitné náležitosti (vyhlásenie dlžníka, že sú splnené všetky podmienky na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, koncept verejného plánu). O verejnú preventívnu reštrukturalizáciu môže požiadať len taký dlžník, ktorý je v čase podania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora. Návrh na uskutočnenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie dlžník podáva elektronicky.

Negatívnymi podmienkami pre povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je napríklad existencia dôvodov na zrušenie dlžníka, likvidácia dlžníka, exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie na vymoženie peňažného nároku, nevedenie riadneho účtovníctva alebo vykonanie iných opatrení ohrozujúcich dlžníkovu finančnú stabilitu, najmä rozdelenie zisku alebo iných vlastných zdrojov v posledných dvanástich mesiacoch.

Koncept verejného plánu:

Súčasťou žiadosti o verejnú preventívnu reštrukturalizáciu je koncept verejného plánu. Vypracovaním konceptu verejného plánu (a rovnako aj samotného verejného plánu) je v prípade využitia poradcu v preventívnom konaní poverený samotný poradca.

Verejný plán predstavuje verejný preventívny reštrukturalizačný plán, ktorého cieľom je zabezpečenie spravodlivého rozdelenia hodnoty majetku dlžníka medzi dotknutých veriteľov.

Schvaľovanie verejného plánu:
Ak súd povolí verejnú preventívnu reštrukturalizáciu, dlžník zvolá schvaľovaciu schôdzu veriteľov tak, aby sa konala najskôr 60 dní a najneskôr 70 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Schvaľovaciu schôdzu vedie dlžník. Predmetom schvaľovacej schôdze je informovanie dotknutých veriteľov o dôvodoch hroziaceho úpadku, predstavenie verejného plánu a hlasovanie o prijatí verejného plánu.

Verejný plán posudzuje správca, pričom o výsledkoch posúdenia informuje účastníkov schvaľovacej schôdze. Po jej skončení podáva bezodkladne správu súdu. Súd verejný plán potvrdí na základe návrhu dlžníka. Na podanie návrhu na potvrdenie má dlžník 7 dní od skončenia schvaľovacej schôdze.

Potvrdením verejného plánu sa jeho ustanovenia stanú záväzné voči dlžníkovi a všetkým dotknutým veriteľom uvedeným v zozname veriteľov.

Dočasná ochrana a poradca v preventívnom konaní:

Zákon o riešení hroziaceho úpadku upravuje aj podmienky dočasnej ochrany. Táto právna úprava nahrádza podmienky dočasnej ochrany upravené v zákone č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach v znení neskorších predpisov.

Inštitút dočasnej ochrany predstavuje obdobie, kedy dlžník nemá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Zároveň platí, že počas dočasnej ochrany nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu a začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie sa prerušuje.

Počas dočasnej ochrany nie je možné viesť voči dlžníkovi ani exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie, okrem zákonom stanovených výnimiek. Dočasná ochrana teda predstavuje ďalší z nástrojov, ktorý má pomôcť dlžníkom vyrovnať sa s obdobím hroziaceho úpadku.

Dočasná ochrana sa udeľuje na obdobie troch mesiacov s možným predĺžením najviac na šesť mesiacov.

O poskytnutí dočasnej ochrany rozhoduje príslušný súd v rámci konania o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy je podmienkou udelenia dočasnej ochrany súhlas väčšiny veriteľov určenej podľa výšky ich nespriaznených pohľadávok alebo aspoň 20% všetkých veriteľov počítaných podľa podmienok uvedených v dotknutom zákone.

V prípade, že dlžník pripojí k návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie súhlas veriteľov, súd mu automaticky v rozhodnutí o povolení verejnej preventívnej reštrukturalizácie poskytne dočasnú ochranu na obdobie troch mesiacov.

Zákon o riešení hroziaceho úpadku tiež stanovuje povinnosť štatutárneho orgánu dlžníka zvážiť využitie poradcu, ktorý má odborné vedomosti a skúsenosti, technické a personálne vybavenie, ktoré je potrebné pri riešení hroziaceho úpadku dlžníka, a požíva dôveru relevantných veriteľov. Štatutárny orgán dlžníka môže takto využiť aj viacerých poradcov.

Vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii je dlžník povinný využiť poradcu okrem prípadu, ak získa súhlas s poskytnutím dočasnej ochrany. Pri výbere a využití poradcu štatutárny orgán dlžníka prihliada najmä na odbornosť poradcu a odporúčania a výhrady relevantných veriteľov. Obdobne ako Zákon o konkurze, ani Zákon o riešení hroziaceho úpadku explicitne neustanovuje kvalifikačné kritéria na voľbu poradcu. Možno však predpokladať, že pôjde o advokáta, daňového poradcu alebo inú odborne spôsobilú osobu.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia:

Neverejná preventívna reštrukturalizácia je primárne zameraná na dohodu dlžníka s finančným subjektom (alebo aj viacerými) podliehajúcim dohľadu Národnej banky Slovenska.

Podľa Zákona o riešení hroziaceho úpadku dlžník, ktorý je v hroziacom úpadku a voči ktorému nepôsobia účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania, môže s jedným alebo s viacerými veriteľmi, ktorí podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí, dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia teda predstavuje možnosť riešenia hroziaceho úpadku aj v prípade, ak dlžník nenapĺňa podmienky pre verejnú preventívnu reštrukturalizáciu. Posúdenie hroziaceho úpadku bude v takom prípade na dlžníkovi a veriteľoch, ktorí sú účastníkom neverejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Na rozdiel od verejnej preventívnej reštrukturalizácie je priebeh konania neverejný rovnako ako plán preventívnej reštrukturalizácie. Neverejný plán zaväzuje iba veriteľov, ktorí s ním prejavili písomný súhlas. Pokiaľ dlžník oznamuje súdu začatie konania o neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, najneskôr do troch mesiacov od oznámenia súdu predloží neverejný plán na posúdenie. Ak súd v lehote 15 dní od predloženia neverejného plánu nerozhodne o jeho zamietnutí, platí, že neverejný plán bol potvrdený. Súd zamietne neverejný plán, ak zistí, že neverejný plán by mohol poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi neverejného plánu.

Máte otázku? Napíšte nám.

Vaše otázky zodpovedia naši odborníci

Spýtajte sa nás
Zdieľať článok

Mohlo by vás zaujímať