Ako zvládnuť riziko stálej prevádzkarne pri práci na diaľku
Druhá časť prieskumu KPMG sa zameriava na to, ako sa v praxi prejavuje riziko vzniku stálej prevádzkarne v 63 jurisdikciách.
Ako sme vás informovali v predchádzajúcom článku, KPMG uskutočnilo medzi členskými krajinami dvojdielny prieskum, ako 63 jurisdikcií uplatňuje Komentár k Modelovej daňovej zmluve OECD z roku 2025 v súvislosti s cezhraničnou prácou na diaľku. Zistenia ukazujú, že koncept „práce odkiaľkoľvek“ vytvára zložité situácie týkajúce sa vzniku stálej prevádzkarne. V druhej časti sa preto zameriava na konkrétne scenáre a ich daňové dopady v praxi.
Home office v zahraničí
Len menšia časť štátov má jasné pravidlá pre vznik stálej prevádzkarne z dôvodu home office. Väčšina sa opiera o komentár OECD a všeobecné princípy. Pri posudzovaní sa sleduje najmä:
- či firma z daného štátu reálne obsluhuje klientov alebo iné lokálne subjekty,
- či ide o dlhodobo nastavený a pravidelný režim, nie len občasnú prácu z domu,
- aká je úroveň zodpovednosti a rozhodovacích právomocí zamestnanca,
- či je práca na diaľku osobná voľba, alebo ju aktívne umožňuje/organizuje firma,
- či má firma domáci pracovný priestor fakticky k dispozícii (preplácanie nákladov, uvedenie adresy v interných systémoch, pracovné stretnutia v byte zamestnanca).
Rozhodujú teda skutočné činnosti a ich význam pre podnikanie, nie samotná adresa.
Závislý zástupca (dependent agent)
Väčšina krajín pozná tzv. agentúrnu stálu prevádzkareň, ale konkrétne nastavenie pravidiel sa líši. Riziko vzniká najmä vtedy, ak osoba v danej krajine:
- pravidelne vyjednáva alebo uzatvára zmluvy v mene zahraničnej spoločnosti,
- má podstatný vplyv na uzavretie obchodu,
- pôsobí skôr ako súčasť organizačnej štruktúry firmy než ako skutočne nezávislý sprostredkovateľ.
Digitálni nomádi
Špeciálne víza či pobytové režimy pre digitálnych nomádov existujú už vo viacerých krajinách, väčšinou však riešia iba imigračné a pobytové otázky, nie vznik stálej prevádzkarne. Len výnimočne (napr. pri vybraných pravidlách na Malte) je výslovne uvedené, že pri splnení podmienok stála prevádzkareň nevznikne. Vo všeobecnosti preto platia bežné daňové pravidlá.
Dôsledky pre firmy
Asi tretina respondentov vníma, že daňové správy sa riziku stálej prevádzkarne z dôvodu práce na diaľku venujú viac, najmä pri:
- seniorných a rozhodovacích pozíciách,
- dlhodobých a plánovaných home office režimoch v zahraničí.
Ak stála prevádzkareň vznikne, firma spravidla musí:
- registrovať sa k dani z príjmov právnických osôb a podávať daňové priznania,
- plniť povinnosti v oblasti miezd a odvodov ako miestny zamestnávateľ,
- priradiť stálej prevádzkarni primeranú časť zisku podľa princípu nezávislého vzťahu,
- často riešiť aj DPH a lokálne účtovníctvo.
Pri nesprávnom posúdení hrozia pokuty, penále, úroky, v závažných prípadoch aj trestnoprávne riziko, domeranie miezd a odvodov a zvýšený počet kontrol.
Daňová rezidencia spoločnosti
Väčšina krajín neposudzuje daňovú rezidenciu firmy iba podľa miesta jej založenia, ale aj podľa toho, kde:
- prebieha každodenné riadenie,
- sa prijímajú kľúčové strategické rozhodnutia,
- sú fyzicky a daňovo rezidentní najvyšší manažéri a odkiaľ sa zúčastňujú na zasadnutiach.
Formálne „počty dní“ sú skôr výnimkou – rozhoduje, kde je skutočné miesto vedenia spoločnosti.
Máte otázku? Napíšte nám.
Vaše otázky zodpovedia naši odborníci