Späť na články

Aké zmeny prináša novela Zákonníka práce od 1. novembra 2022?

Novela Zákonníka práce prináša viacero noviniek, ktoré reagujú na európske smernice o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach. Prinášame Vám súhrn najdôležitejších zmien.

Dňa 4. októbra 2022 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon, ktorým má dôjsť k viacerým zmenám Zákonníka práce („Zákon“). Tieto zmeny reflektujú na transpozíciu (i) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii; a (ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami („Smernice“).

Viaceré ustanovenia zakotvené v Smerniciach sú už do určitej miery zapracované v súčasne platnej právnej úprave Zákonníka práce, resp. v iných pracovnoprávnych predpisoch.

Zákon nadobudne účinnosť 1. novembra 2022.

Zákon prináša nasledovné zmeny Zákonníka práce, resp. iných pracovnoprávnych predpisov:

(i) možnosť prechodu na inú formu zamestnania: zamestnanec má právo požiadať svojho zamestnávateľa o formu zamestnania s predvídateľnejšími a istejšími pracovnými podmienkami (ide napr. o právo zamestnanca požiadať zamestnávateľa o zmenu doby určitej na neurčitý čas).

Takáto možnosť sa vzťahuje na zamestnanca, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:

  • má uzatvorený pracovný pomer na určitú dobu alebo na kratší pracovný čas;
  • nie je v skúšobnej dobe; a
  • odpracoval aspoň šesť mesiacov u toho istého zamestnávateľa.

Zamestnávateľ avšak nie je povinný žiadosti zamestnanca vyhovieť, je len povinný zamestnancovi písomne odpovedať a odpoveď náležite odôvodniť.

(ii) forma poskytovania informácií: v prípade poskytovania informácií zamestnancovi má byť prípustné okrem poskytnutia informácií v listinnej podobe aj poskytnutie informácií v elektronickej forme, a to za splnenia nasledovných podmienok:

  • zamestnanec má prístup k elektronickej podobe informácie;
  • môže si ju uložiť a vytlačiť; a
  • zamestnávateľ v elektronickej forme uchová doklad o odoslaní alebo prijatí takejto informácie.

(iii) skúšobná doba: v prípade pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru

V praxi to znamená, že ak je pracovný pomer dohodnutý napr. na dobu štyroch mesiacov, skúšobná doba môže byť dohodnutá maximálne na dva mesiace.

(iv) súbežné zamestnanie: zamestnávateľ nemôže zakazovať zamestnancovi nástup do zamestnania u iného zamestnávateľa mimo rozvrhu pracovného času, ktorý určí uvedený zamestnávateľ, ani ho pre to nijako znevýhodňovať;

(v) zmeny v informačnej povinnosti ohľadne pracovných podmienok:

- zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi najneskôr do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru údaje o:

  • spôsobe určovania miesta výkonu práce v prípade, ak je v pracovnej zmluve dohodnutých viac miest výkonu práce;
  • dĺžke štandardného pracovného dňa alebo týždňa zamestnanca a akékoľvek pravidlá práce nadčas a odmeny za ňu, a pravidlá týkajúce sa zmeny nástupu na pracovnú zmenu, ak je pracovný režim úplne alebo prevažne predvídateľný; a
  • mzdové platobné podmienky. Podľa súčasne platnej legislatívy je zamestnávateľ povinný túto povinnosť splniť do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru, t.j. Zákonom dôjde k skráteniu lehoty na poskytnutie tejto informácie;

- zavádza sa nová informačná povinnosť zamestnávateľa, a to:

  • informovať zamestnanca o lehote na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a
  • informovať zamestnanca o práve na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom.

Lehota na poskytnutie informácií je štyri týždne odo dňa vzniku pracovného pomeru. Za účelom odstránenia byrokratickej náročnosti zamestnávateľ splní túto povinnosť už uvedením predmetných informácií v samotnej pracovnej zmluve.

(vi) doručovanie: zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní;

(vii) inštitút otcovskej dovolenky: zamestnanec (otec dieťaťa) má nárok na otcovskú dovolenku v rozsahu dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Počas tohto obdobia a po splnení podmienok bude mať nárok na tzv. „otcovské“ (materské). Počas tohto obdobia zároveň nestráca nárok na materskú dovolenku a materské matka dieťaťa.

Máte otázku? Napíšte nám.

Vaše otázky zodpovedia naši odborníci

Spýtajte sa nás
Zdieľať článok

Mohlo by vás zaujímať