Späť na články

Český Najvyšší správny súd rozhodol v prípade fakturácie marketingových služieb

Český Najvyšší správny súd (ďalej len „NSS“) zverejnil rozsudok v prípade farmaceutickej spoločnosti, ktorý sa týkal fakturácie marketingových služieb. NSS vo svojom rozsudku vyhovel kasačnej sťažnosti daňového subjektu a zrušil rozsudok Mestského súdu v Prahe.

Správca dane v rámci daňovej kontroly dospel k záveru, že marketingové služby, ktoré distribučná spoločnosť poskytovala švajčiarskej farmaceutickej spoločnosti zo skupiny, tvoria neoddeliteľnú súčasť hlavného plnenia (distribúcie liekov), a preto má byť protihodnota prijatá za tieto služby súčasťou základu dane z predaja liekov v ČR. Viac informácií o prípade si môžete prečítať v našom článku.

Podľa NSS sú základom sporu dve otázky:

  1. kto je príjemcom marketingových služieb, a
  2. či sú distribúcia liekov a marketingové služby poskytované distribučnou spoločnosťou z hľadiska DPH jedným zloženým plnením.

Príjemca marketingových služieb

Podľa NSS správca dane zamenil pojem „príjemca služby“, t. j. ten, kto si službu objednal a kto má z nej prospech, s pojmom „príjemca marketingovej informácie“, t. j. ten, na koho má obsah marketingovej informácie pôsobiť. Správca dane zároveň nezohľadnil špecifiká obchodovania na trhu s liekmi, ktorý je prísne regulovaný, a ani skutočnosť, že distribútor má veľmi obmedzené možnosti ako presunúť náklady na marketing na konečného zákazníka.

Záverom NSS je, že v súlade s relevantnou zmluvou aj povahou obchodovania na trhu s liekmi je príjemcom marketingovej služby švajčiarska farmaceutická spoločnosť.

Zložené plnenie

Pri odpovedi na druhú otázku je podľa NSS dôležité posúdiť, ako deliteľnosť zdaniteľného plnenia vníma tzv. priemerný zákazník, pričom zdôraznil, že distribúcia liekov a marketingové služby sú poskytované rôznym osobám (lieky sú dodávané zákazníkom a služby poskytované švajčiarskej farmaceutickej spoločnosti). Priemerný zákazník však nemôže tieto plnenia vnímať ako jedno zložené plnenie, keďže o marketingových aktivitách distribútora (a úhradách za ne) nemusí vôbec vedieť.

V súvislosti so základom dane pri predaji liekov NSS konštatoval, že je zrejmé, že do základu dane nemôžu vstupovať úhrady za marketingové služby, keďže by tak základ dane bol vyšší ako celková protihodnota, ktorú distribútor inkasuje od zákazníka.

Distribúcia liekov a marketingové služby teda predstavujú nezávislé plnenia a nie jedno zložené plnenie, pričom do základu dane pri predaji liekov môže vstupovať len protihodnota za toto plnenie.

Máte otázku? Napíšte nám.

Vaše otázky zodpovedia naši odborníci

Spýtajte sa nás
Zdieľať článok