Vedeli ste, aké sú rozdiely medzi rôznymi typmi elektronických podpisov?

Podľa slovenského práva sú písomné právne úkony platné aj pri použití elektronických prostriedkov, ktoré umožňujú zachytenie obsahu úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Slovenská právna úprava teda využívanie elektronických podpisov podporuje a umožňuje realizáciu právnych úkonov v online prostredí.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, známe ako Nariadenie eIDAS, definuje tri kategórie elektronických podpisov.

Elektronický podpis

Nariadenie eIDAS ho definuje ako: údaje v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebo logicky pridružené k iným údajom v elektronickej forme a ktoré podpisovateľ používa na podpisovanie.

Tento podpis teda možno chápať ako jednoduché uvedenie identifikačných údajov na konci elektronického dokumentu (napríklad e-mail). Tieto údaje, ako napríklad meno a priezvisko, názov a sídlo spoločnosti umožňujú identifikovať osobu, ktorá dokument označila. Tento typ elektronického podpisu nezaručuje pravosť údajov, integritu dokumentu a ani úplnú autentifikáciu podpisujúceho.

Elektronický podpis má právny účinok a môže sa používať ako dôkaz v súdnom konaní. Podľa Nariadenia eIDAS sa nesmie odmietnuť výlučne z toho dôvodu, že má elektronickú formu alebo že nespĺňa požiadavky pre kvalifikované elektronické podpisy.

Zdokonalený elektronický podpis

Zdokonalený elektronický podpis sa používa tam, kde je potrebná vyššia úroveň zabezpečenia a právnej istoty. Musí byť jednoznačne spojený s podpisujúcim a umožňuje identifikáciu podpisujúceho, pričom zaručuje integritu dokumentu. Podľa Nariadenia eIDAS musí zdokonalený elektronický podpis spĺňať tieto požiadavky:

a) je jedinečne spojený s podpisovateľom;

b) umožňuje určenie totožnosti podpisovateľa;

c) je vyhotovený pomocou údajov na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré môže podpisovateľ s vysokou mierou dôveryhodnosti používať pod svojou výlučnou kontrolou; a

d) je prepojený s údajmi, ktoré sa ním podpisujú, takým spôsobom, že každú dodatočnú zmenu údajov možno zistiť.

Kvalifikovaný elektronický podpis

Kvalifikovaný elektronický podpis známy na Slovensku aj pod skratkou KEP sa používa na dokumenty, kde je vyžadovaná najvyššia úroveň právnej účinnosti. Vytvára sa pomocou kvalifikovaného certifikátu vydaného dôveryhodnou certifikačnou autoritou. Podľa Nariadenia eIDAS má rovnaký právny účinok ako vlastnoručný podpis.

Kde sa využíva: Najčastejšie sa používa pri komunikácii s verejnými orgánmi cez ústredný portál verejnej správy, napríklad s notármi, exekútormi, štátnymi organizáciami, katastrálnymi úradmi, obchodným registrom, živnostenským registrom, finančnou správou, či súdmi.

Podmienky na vytváranie KEP prostredníctvom občianskeho preukazu:

1. eID (teda občiansky preukaz alebo iný doklad totožnosti s elektronickým čipom) alebo eDoPP (doklad o povolení na pobyt s elektronickým čipom) s platným kvalifikovaným certifikátom pre elektronický podpis uloženým na čipe;
2. počítač vybavený kontaktnou čítačkou čipových kariet a príslušnými ovládačmi (ktoré si môžete stiahnuť na stránke Ministerstva vnútra SR kde nájdete inštalačné súbory a návody na uvedenie čítačky do prevádzky), softvérovým vybavením pre eID, aplikáciou pre vytváranie KEP; a
3. znalosť BOK (bezpečnostný osobný kód) a KEP PIN (bezpečnostná ochrana pred vytvorením KEP neoprávnenou osobou).

Elektronické podpisovanie má v praxi rôzne formy. Na rozdiel od bežného e-mailu vám dokument s elektronickým podpisom garantuje, že pochádza od správneho odosielateľa. Právna sila podpisu sa zvyšuje, ak je pripojená časová pečiatka, ktorá presne určí, kedy bol podpis vytvorený.