Späť na články

Môže vzniknúť prevádzkareň na účely DPH z dôvodu využívania zdrojov dcérskej spoločnosti?

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku Berlin Chemie A. Menarini SRL (C-333/20) zaoberal otázkou, či spoločnosť so sídlom v jednom členskom štáte má prevádzkareň v inom členskom štáte z dôvodu, že v ňom má dcérsku spoločnosť, ktorá jej poskytuje ľudské zdroje a technické prostriedky na základe zmlúv o poskytovaní služieb o.i. v oblasti marketingu, reklamy a legislatívnej regulácie.

Východisková situácia

Spoločnosť Berlin Chemie AG so sídlom v Nemecku predáva farmaceutické výrobky v Rumunsku, kde má tiež daňového zástupcu a je tam registrovaná na účely DPH.

V Rumunsku má Berlin Chemie aj dcérsku spoločnosť, s ktorou nemecká spoločnosť uzavrela zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti marketingu, reklamy, legislatívnej regulácie a vykonávaní dohodnutých činností v mene a na účet nemeckej spoločnosti.

Rumunská spoločnosť na základe tejto zmluvy aktívne propagovala výrobky nemeckej spoločnosti v Rumunsku, najmä prostredníctvom marketingových aktivít.

Zameriavala sa na kvalifikované poradenstvo v oblasti s reklamy, poskytovania informácií a podpory predaja v mene a na účet nemeckej spoločnosti. Zaviazala sa tiež prijímať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie súladu s príslušnou legislatívou pri distribúcii výrobkov v Rumunsku a pri ich propagácii. Dohodnuté činnosti vykonávala v súlade so stratégiami a rozpočtami, ktoré určovala nemecká spoločnosť.

Rumunská spoločnosť okrem toho preberala objednávky farmaceutických výrobkov od veľkoobchodných distribútorov v Rumunsku a za nemeckú spoločnosť vystavovala faktúry jej zákazníkom. Rumunská spoločnosť sa však priamo nepodieľala na predaji a dodávaní farmaceutických výrobkov a nepreberala v mene nemeckej spoločnosti záväzky voči tretím osobám.

Predmet sporu

Rumunská spoločnosť fakturovala nemeckej spoločnosti za dotknuté služby bez DPH, keďže sa domnievala, že miesto poskytovania týchto služieb je v Nemecku.

Rumunský daňový úrad jej však v nadväznosti na daňovú kontrolu dorubil DPH. Argumentoval, že tieto služby boli poskytnuté prevádzkarni nemeckej spoločnosti v Rumunsku, a preto miesto ich dodania bolo v Rumunsku. K tomuto záveru prišiel z dôvodu, že nemecká spoločnosť mala nepretržitý prístup k technickému vybaveniu rumunskej spoločnosti, ako sú počítače, operačné systémy a motorové vozidlá, ako aj k jej ľudským zdrojom. Tieto boli podľa daňového úradu dostatočné na uskutočňovanie pravidelných dodaní tovarov alebo služieb, a teda založili nemeckej spoločnosti prevádzkareň na účely DPH v Rumunsku.

Závery Súdneho dvora EÚ

  • Judikatúra Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-605/12 „Welmory“) vo všeobecnosti nevylučuje vznik prevádzkarne zdaniteľnej osoby prostredníctvom využívania zdrojov patriacich inému nezávislému ekonomickému subjektu.
  • Na vznik prevádzkarne je však potrebné, aby zdaniteľná osoba mala možnosť disponovať týmito zdrojmi rovnakým spôsobom, ako keby boli jej vlastné.
  • Súdny dvor EÚ konštatoval, že pri právnickej osobe (rumunskej spoločnosti), aj keby mala len jedného zákazníka, sa predpokladá, že technické prostriedky a ľudské zdroje, ktoré má k dispozícii, používa na svoje vlastné potreby. Nemecká spoločnosť by mohla mať z hľadiska ľudských zdrojov a technických prostriedkov dostatočne stálu a vhodnú štruktúru na výkon podnikania len ak by na základe príslušných zmluvných ustanovení disponovala technickými prostriedkami a ľudskými zdrojmi rumunskej spoločnosti tak, ako by to boli jej vlastné.
  • Ľudské zdroje a technické prostriedky, ktoré rumunská spoločnosť poskytla nemeckej spoločnosti a ktoré podľa rumunskej daňovej správy zakladajú prevádzkareň nemeckej spoločnosti v Rumunsku, sú tiež zdrojmi a prostriedkami, prostredníctvom ktorých rumunská spoločnosť poskytuje služby v prospech nemeckej spoločnosti. Rovnaké zdroje a prostriedky však nemôžu byť použité súčasne na poskytovanie a prijímanie tých istých služieb.
  • Dotknuté služby poskytované rumunskou spoločnosťou sa podľa Súdneho dvora EÚ javia ako prijímané nemeckou spoločnosťou, ktorá používa svoje ľudské zdroje a technické prostriedky nachádzajúce sa v Nemecku na uzatváranie a realizáciu kúpnych zmlúv s distribútormi svojich farmaceutických výrobkov v Rumunsku.
  • Ak sa preukážu uvedené okolnosti, nemecká spoločnosť nemá v Rumunsku prevádzkareň, keďže v tomto členskom štáte nemá štruktúru, ktorá by jej umožňovala prijímať tam služby poskytované rumunskou spoločnosťou a používať ich na účely svojej ekonomickej činnosti predaja farmaceutických výrobkov.
  • Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že Spoločnosť, ktorá má svoje sídlo v jednom členskom štáte, nemá stálu prevádzkareň v inom členskom štáte z dôvodu, že táto spoločnosť má v tomto štáte dcérsku spoločnosť, ktorá jej poskytuje ľudské zdroje a technické prostriedky na základe zmlúv o poskytovaní služieb v oblasti marketingu, reklamy, legislatívnej regulácie a vykonávaní dohodnutých činností v mene a na účet nemeckej spoločnosti, ktoré môžu mať priamy vplyv na jej objem predaja.

Rozsudok priniesol ďalšie vyjasnenia konceptu prevádzkarne na účely DPH. Môže byť nápomocný napr. pri nastavovaní zmluvných vzťahov s nezávislými subjektmi, ktorých činnosti vykonávané prostredníctvom vlastných technických a ľudských zdrojov majú priamy vplyv na predajné aktivity podnikov so sídlom v zahraničí.

V prípade otázok v súvislosti s posúdením vzniku prevádzkarne vašej spoločnosti napr. pri vstupe na nové odbytové trhy budeme radi k dispozícii. Rozsudok nájdete tu.

Máte otázku? Napíšte nám.

Vaše otázky zodpovedia naši odborníci

Spýtajte sa nás
Zdieľať článok