Vzťahuje sa Smernica o daňovej neutralite na regulovaný odvod?

Rozsudok Najvyššieho správneho súdu č. 5Sžfk/10/2021

Predmetom sporu bolo posúdenie zákonnosti určenia osobitného odvodu zo zisku, ktorý vznikol v roku 2017 v dôsledku vnútropodnikovej reorganizácie regulovanej osoby, nepeňažných vkladov obchodných podielov a akcií v pôvodných cenách v sume 10,2 mil. EUR. Regulovaná osoba vykonala čisto vnútroštátnu podnikovú operáciu bez zahraničných subjektov, pričom účtovný rozdiel z tejto operácie ovplyvnil jej hospodársky výsledok v daňovom priznaní.

Tento výsledok hospodárenia, ktorý bol smerodajný pre výpočet regulovaného odvodu, tvoril:

• zisk z prevádzkovej činnosti v sume 157 tis. EUR,
• zisk z finančnej činnosti v sume vyššie spomínaných 10,2 mil. EUR.

Regulovaná osoba namietala povinnosť zaplatiť odvod aj zo zisku mimo regulovanej činnosti (z finančnej činnosti), pričom má byť v danom prípade zohľadnený ústavný a euro-konformný výklad práva, a to najmä Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (ďalej „Smernica o daňovej neutralite“).

Závery Najvyššieho správneho súdu SR

Najvyšší správny súd SR (NSS SR) preskúmal vec v kontexte práva EÚ a konštatoval, že osobitný odvod je vnútroštátnym daňovým opatrením, ktoré nie je upravené právom EÚ. Smernica o daňovej neutralite sa podľa súdu vzťahuje len na cezhraničné transakcie, pričom slovenský zákon o osobitnom odvode neobsahuje jasný odkaz na jej aplikáciu. Preto nie je možné automaticky aplikovať predmetnú smernicu EÚ na čisto vnútroštátne situácie.

NSS SR predložil v tejto súvislosti Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu Smernice o daňovej neutralite. Súdny dvor uznesením vo veci C-201/24 zo dňa 28. apríla 2025 rozhodol tak, že nenašiel presah na právo EÚ a vyhlásil, že nemá právomoc odpovedať. Z uvedeného dôvodu sa Smernica o daňovej neutralite na tento vnútroštátny prípad neuplatňuje a určenie odvodu v tomto prípade nespadá pod právo EÚ. Úmyslom zákonodarcu regulovaného odvodu bolo zaťažovať celkový hospodársky výsledok regulovaných subjektov, čo potvrdil aj Súdny dvor EÚ vo veci Slovenské elektrárne (C-376/18). Realizácia nepeňažných vkladov nevyvolala pre regulovanú osobu nepredvídateľné daňové povinnosti.

Prečo je tento rozsudok dôležitý?

Závery NSS SR sa tak odkláňajú od záverov Najvyššieho súdu SR v skutkovo podobnom prípade eustream, a. s. (rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Sžf/1/2019), a to práve z dôvodu záverov Súdneho dvora EÚ v prejudiciálnom konaní.

NSS SR v rozsudku č. 5Sžfk/10/2021 potvrdil, že osobitný odvod sa v danom prípade vzťahuje na celý výsledok hospodárenia regulovaných subjektov, vrátane výnosov z neregulovanej činnosti, čím tak potvrdil zákonnosť postupu správnych orgánov.

V prípade otázok sa na nás neváhajte obrátiť, radi posúdime vašu situáciu.