Späť na články

Zmeny, ktoré prináša nový stavebný zákon

Zákon o výstavbe a Zákon o územnom plánovaní, ktoré boli schválené po takmer piatich desaťročiach od prijatia pôvodnej legislatívy, nadobudnú účinnosť v roku 2024. Cieľom novej právnej úpravy je odstránenie nedostatkov doterajšej legislatívy a zohľadňovanie súčasných potrieb spoločnosti. Výsledkom by malo byť zjednodušenie a zrýchlenie povoľovania výstavby, digitalizácia, ale aj prísnejšie postihy voči čiernym stavbám.

1.Výber zmien, ktoré prináša Zákon o výstavbe:

Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej správy v oblasti výstavby, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou, zjednodušenie a zrýchlenie procesu povoľovania stavieb, jeho elektronizácia a digitalizácia dát súvisiaca s územným plánovaním a výstavbou.

  • Prenos kompetencií:

Jednou z hlavných zmien novej legislatívy je prenos kompetencií vykonávaných v rámci stavebných konaní obcami pri prenesenom výkone štátnej správy späť na štát. Súčasťou tejto zmeny je zriadenie centrálneho orgánu štátnej správy, a to Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad pre územné plánovanie a výstavbu“), ktorý bude konať prostredníctvom podriadených stavebných úradov s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Právomoc doterajších stavebných úradov (obcí) teda prejde na regionálne pracoviská novozriadeného Úradu pre územné plánovanie a výstavbu.

Kompetencie doterajších špeciálnych stavebných úradov zostávajú zachované, okrem špecializovaných stavebných úradov na úseku výstavby diaľnic, dráh a letísk.

  • Zjednodušenie povoľovania výstavby:

Zámerom novej legislatívy je podstatné zrýchlenie celého procesu udeľovania stavebných povolení, keďže podľa predkladateľov zákona tento proces momentálne trvá v priemere až 300 dní. Na základe navrhovaných zmien sa predpokladá, že vydanie stavebného povolenia bude podľa novej právnej úpravy možné vydať už do 40 pracovných dní. Otázka, či je takýto predpoklad možné naplniť, bude však zodpovedaná až praxou.

Zruší sa viacstupňovosť stavebného konania, kedy územné a stavebné konanie a prípadne aj konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, nahradí jedno rozhodnutie - rozhodnutie o stavebnom zámere. Rozhodnutie o stavebnom zámere bude zároveň aj overením projektu stavby, teda umožní stavebníkovi rovno začať proces výstavby.

Možnosť ohlásenia, a teda zjednodušeného povoľovania výstavby pre určité kategórie stavieb, zostáva zachovaná. Ohláseniu budú podliehať drobné stavby alebo drobné stavebné práce. Pôjde o jednoduchý procesný postup, kde bude musieť stavebník dodržať podmienky umiestnenia stavby a stavebný úrad na účely ohlásenia vydá stavebníkovi potvrdenie o ohlásení stavby.

  • Elektronizácia konania a digitalizácia dát:

Proces povoľovania stavieb by sa mal zjednodušiť a zrýchliť aj vďaka elektronizácii, zavedeniu informačného systému a nárastu významu projektantov, ktorí môžu namiesto stavebníka zabezpečovať pre stavebníka aj povoľovanie stavby. Projektant je najmä povinný vypracovať návrh stavebného zámeru na základe pokynov stavebníka v súlade so základnými požiadavkami na stavby a všeobecnými požiadavkami na výstavbu. Vypracovanie návrhu stavebného zámeru bude projektant vykonávať na základe zmluvného vzťahu so stavebníkom. Vypracovaný návrh stavebného zámeru je stavebník alebo ním poverený projektant povinný zaznamenať s príslušnou dokumentáciou v informačnom systéme Urbion, ktorý ho automaticky posúdi a zverejní pre dotknuté strany na vyjadrenie. Stavebník môže po novom celý proces realizovať digitálne cez svoj mobilný telefón alebo počítač.

Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať a vlastníkmi susedných stavieb a pozemkov. Všetky konania podľa Zákona o výstavbe sa budú viesť elektronicky v informačnom systéme.

Zaviesť sa má aj tzv. benefit „jeden krát a dosť“, čo znamená, že ak štát už disponuje niektorými informáciami o konkrétnom občanovi, tieto nebude potrebné znova preukazovať.

  • Problematika čiernych stavieb:

Omnoho tvrdšie by sa mali postihovať tzv. čierne stavby. Podľa predkladateľov zákona sú dôvodom existencie početných čiernych stavieb neprehľadné a dlhotrvajúce procesy, kedy je pre stavebníka „jednoduchšie“ postaviť čiernu stavbu a následne požiadať o jej dodatočné povolenie, keďže riziko zamietnutia žiadosti o dodatočné povolenie je takmer nulové. Ako nedostatočné sa javia i súčasné sankcie za porušenie právnych predpisov na úseku výstavby.

Nová právna úprava preto obsahuje výrazné sprísnenie procesov „povoľovania“ čiernych stavieb, kedy už nebude ďalej možné požiadať o dodatočné povolenie stavby a stavebný úrad v prípade stavby alebo jej časti, zmeny stavby alebo stavebnej úpravy zhotovenej nepovolenými stavebnými prácami nariadi jej odstránenie. Ak vlastník stavby alebo prevádzkovateľ stavby neodstráni stavbu v lehote určenej stavebným úradom, stavebný úrad zabezpečí výkon rozhodnutia. Ak ide o nepovolené stavebné práce, popri ukladaní pokút stavebný úrad nariadi vlastníkovi technickej infraštruktúry odpojiť stavbu od dodávky vody a prívodu elektriny. Náhradný výkon nariadenia stavebného úradu uskutoční podnikateľ oprávnený na stavebné práce na základe zmluvy so stavebným úradom a náklady na odstránenie stavby a na odvoz stavebného odpadu uhradí stavebný úrad, ktorý bude následne tieto náklady vymáhať od vlastníka odstránenej stavby.

Taktiež došlo k rozšíreniu a zvýšeniu sankcií za porušenie právnych predpisov na úseku výstavby, posilniť sa má aj právomoc v oblasti štátneho stavebného dohľadu. Zavádza sa i inštitút prepadnutia stavby do vlastníctva štátu. V prípade porušenia zákona bude možné postihovať nielen stavebníka či zhotoviteľa, ale aj osoby poverené výkonom stavebného dozoru či stavbyvedúceho.

Tieto pravidlá sa však vzťahujú na čierne stavby do budúcnosti, t.j. konania začaté po účinnosti novej právnej úpravy. Problém čiernych stavieb už postavených bude vyriešený špecifickým procesom, resp. konaním - preskúmaním spôsobilosti nepovolenej stavby na prevádzku, počas ktorého bude mať stavebník možnosť dokázať, že ak predošle postavená čierna stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, resp. súkromným záujmom (ak nie je postavená na cudzom pozemku) a spĺňa ostatné podmienky dané zákonom, je takúto stavbu dodatočne možné legalizovať.

  • Účinnosť:

Po výhradách nastal aj ročný posun navrhovanej účinnosti Zákona o výstavbe, ktorá mala pôvodne nastať už 1. januára 2023. Zákon o výstavbe nadobudne účinnosť 1. apríla 2024. Konania začaté na stavebných úradoch podľa doterajších predpisov, ktoré nebudú právoplatne skončené rozhodnutím vo veci do 31. marca 2024 sa dokončia na stavebnom úrade podľa predpisov účinných do 31. marca 2024.

 

2.Výber zmien, ktoré prináša Zákon o územnom plánovaní:

Nový Zákon o územnom plánovaní má podľa predkladateľov priniesť posilnenie výskumu v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania, profesionalizáciu štátnej správy a znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním.

  • Prenos kompetencií:

Zákon o územnom plánovaní upravuje kompetencie pre novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu aj v oblasti územného plánovania. Jeho hlavnou úlohou bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania prostredníctvom metodických usmernení.

Zachované ostávajú doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií a dopĺňa sa nový typ územnoplánovacej dokumentácie - územný plán mikroregiónu. Územný plán mikroregiónu bude schvaľovať samosprávny kraj spolu so všeobecne záväzným nariadením, ktorým sa bude vyhlasovať jeho záväzná časť. Osobitný režim bude mať hlavné mesto Bratislava a Košice vo forme metropolitného územného plánu s osobitnou metodikou.

  • Elektronizácia:

Nová právna úprava má priniesť nové elektronické procesy územného plánovania v jednotnej metodike a v jednotnom informačnom systéme územného plánovania a výstavby Urbion, ktorý bude uchovávať a zverejňovať relevantné údaje a informácie. Verejná časť informačného systému má obsahovať územnoplánovaciu dokumentáciu, informácie o území poskytnuté orgánmi územného plánovania na zverejnenie, rozhodnutia a záväzné stanoviská orgánov územného plánovania a vybrané údaje rozhodnutí a opatrení stavebných úradov. Informačný systém bude podľa príslušných oprávnení prístupný pre všetkých účastníkov územného plánovania a konania pri výstavbe a bude poskytovať potrebné služby pre jednotlivé fázy územného plánovania, výstavby a prevádzky stavieb.

Proces územného plánovania sa má významne zjednodušiť napríklad aj harmonizáciou s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie. Detailná úprava procesných postupov bude závisieť od druhu územnoplánovacej dokumentácie a na ňu kladených náležitostí, ktoré upraví vykonávací predpis.

  • Územné plány

Územné plánovanie by sa malo podľa predkladateľov zákona stať základným inštitútom, kde sa pomocou jednotnej metodiky a jednotných zásad územného plánovania udeľuje kompetencia obciam a mestám naplánovať rozvoj vo vlastnom území. Cieľom je vytvorenie jednotnej štruktúry územných plánov na celom území Slovenskej republiky. Nový zákon reaguje aj na praktické problémy, kedy pomocou zavedenia koncepčného prístupu sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Snaží sa tak eliminovať prípady, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj nepatrné zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých prípadoch sa také procesy prekrývajú a celkový výsledok nie je jednotný. Túto negatívnu prax sa predkladateľ v novom zákone snaží odstrániť zavedením podrobnejších podmienok prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií a prísnejšie upravenými možnosťami ich zmien.

  • Účinnosť:

Rovnako ako pri účinnosti Zákona o výstavbe, aj Zákon o územnom plánovaní nadobudne účinnosť 1. apríla 2024. Územnoplánovaciu dokumentáciu schválenú do 31. marca 2024 bude orgán územného plánovania povinný nahradiť územnoplánovacou dokumentáciou postupom podľa Zákona o územnom plánovaní do 31. marca 2032, inak nasledujúcim dňom stratí platnosť.

Máte otázku? Napíšte nám.

Vaše otázky zodpovedia naši odborníci

Spýtajte sa nás
Zdieľať článok

Mohlo by vás zaujímať