Prerušenie výkonu daňovej kontroly z dôvodu realizácie medzinárodnej výmeny informácií – rozsudok SD EÚ

Východisková situácia

V zdaňovacom období december 2013 si slovenská spoločnosť HYDINA SK s.r.o. uplatnila právo na odpočítanie DPH pri kúpe mäsového tovaru na základe faktúr od slovenského dodávateľa. Dňa 21. marca 2014 začal daňový úrad daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za uvedené zdaňovacie obdobie.

Správca dane dvakrát prerušil daňovú kontrolu z dôvodu žiadostí o informácie, ktoré poslal príslušným orgánom dvoch členských štátov v súlade s postupom stanoveným v nariadení č. 904/2010, aby bolo možné určiť, či bol tovar, ktorý tejto spoločnosti fakturoval dodávateľ, skutočne dodaný. Daňová kontrola bola prvýkrát prerušená v období od 26. augusta 2014 do 11. marca 2015 a druhýkrát od 20. apríla do 1. júla 2015.

Daňová kontrola napokon skončila 7. decembra 2015. Daňový úrad nepriznal uvedenej spoločnosti právo na odpočítanie DPH z prijatých faktúr od dotknutého dodávateľa.

Predmet sporu

Spoločnosť namietala neprimeranosť celkovej dĺžky daňovej kontroly. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku nemôže trvanie daňovej kontroly presiahnuť jeden rok odo dňa jej začatia. V prejednávanej veci pritom daňová kontrola začala 21. marca 2014 a skončila 7. decembra 2015.

Z § 61 ods. 5 daňového poriadku vyplýva, že ak je daňová kontrola prerušená, lehota podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku neplynie. V dotknutom prípade bola daňová kontrola prerušená z dôvodu dvoch žiadostí o informácie podaných na základe nariadenia č. 904/2010.

Potreba získať informácie podľa nariadenia č. 904/2010 odôvodňuje prerušenie daňovej kontroly. V zmysle článku 10 tohto nariadenia v spojení s jeho odôvodnením 25 by však žiadané orgány mali tieto informácie poskytnúť v maximálnej lehote troch mesiacov odo dňa, keď im bola doručená žiadosť o informácie. V prejednávanej veci pritom táto lehota nebola dodržaná.

Podľa Najvyššieho súdu SR bolo potrebné posúdiť zákonnosť dĺžky prerušenia konania, a to osobitne vzhľadom na zásady proporcionality a právnej istoty. Prípadná nezákonnosť mohla ďalej viesť aj k spochybneniu rozhodnutí o vyrubení dane.

Súdny dvor EÚ sa teda zaoberal otázkou, či sa má článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 vykladať v tom zmysle, že stanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.

Závery Súdneho dvora EÚ

V nadväznosti na analýzu znenia ustanovení nariadenia č. 904/2010, ako aj kontextu, do ktorého patrí, a cieľov sledovaných právnou úpravou, ktorej je súčasťou, Súdny dvor EÚ konštatoval, že uvedené nariadenie sa týka umožnenia administratívnej spolupráce na účely výmeny informácií, ktoré môžu byť potrebné pre daňové orgány členských štátov EÚ.

Toto nariadenie však nemožno vykladať tak, že by priznávalo zdaniteľným osobám konkrétne práva, keďže neobsahuje žiadne výslovné ustanovenie v tomto zmysle.

Okrem toho toto nariadenie neupravuje maximálnu dĺžku daňovej kontroly ani podmienky jej prerušenia, ak sa začne postup výmeny informácií medzi daňovými orgánmi členských štátov. Preto sa zdaniteľná osoba nemôže odvolávať na uvedené nariadenie s cieľom napadnúť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu jeho neprimeranej dĺžky.

Súdny dvor EÚ dospel k záveru, že článok 10 nariadenia č. 904/2010 v spojení s jeho odôvodnením 25 nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.