Späť na články

Uplatnenie princípu skutočného vlastníka v prípade EÚ Smerníc

V marci generálna advokátka Súdneho Dvora EÚ zverejnila svoj názor v rámci štyroch prípadov týkajúcich sa interpretácie konceptu skutočného vlastníka pri uplatnení Smernice 2003/49/ES o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov (ďalej len „I/R Smernica“) a dvoch prípadov pri uplatnení Smernice 90/435/EC o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností (ďalej len „P/S Smernica“).

Názor generálnej advokátky sa týka štyroch prípadov (C-299/16, C-115/16, C-118/16 a C-119/16), v prípade ktorých poskytli dánskej spoločnosti úver kapitálové fondy prostredníctvom EÚ spoločností a dvoch spojených prípadov (C-116/16 a C-117/16) týkajúcich sa distribúcie dividend dánskym rezidentom holdingovej spoločnosti, rezidentovi v EÚ.

Vo všetkých prípadoch dánska spoločnosť požadovala oslobodenie od zrážkovej dane v prípade platieb iným EÚ spoločnostiam na základe príslušných EÚ Smerníc. Dánske daňové autority odmietli oslobodenie od dane s tvrdením, že spoločnosti prijímajúce príslušné platby nemôžu byť považované za skutočného vlastníka príjmov.

Otázkou pre Súdny dvor EÚ bolo, či môže Dánsko odoprieť výhody EÚ Smerníc a uložiť zrážkovú daň, a ako je potrebné v tejto súvislosti uplatňovať komentáre k Modelovej OECD zmluve.

Vo zverejnenom názore generálna advokátka poukazuje na skutočnosť, že požiadavka skutočného vlastníka nie je relevantná pre účely P/S Smernice. V skutočnosti sa P/S Smernica neodvoláva na koncept skutočného vlastníka a je to v súlade s jej cieľmi. V tejto súvislosti jediným obmedzením je prípadné uplatnenie lokálnej právnej úpravy upravujúcej zneužitie práva v prípade daňových únikov, ktoré však musí byť v súlade s právom EÚ. Generálna advokátka tiež potvrdila, že členský štát nemôže uplatňovať ustanovenie smernice, ak ho neimplementoval do lokálnej právnej úpravy.

Na základe definície obsiahnutej v I/R Smernici, generálna advokátka tvrdí, že holdingová spoločnosť, ktorá je príjemcom úrokového príjmu, má byť považovaná aj za skutočného vlastníka úrokového príjmu okrem situácie, keď nekoná vo vlastnom mene a na vlastný účet. V tejto súvislosti by podľa generálnej advokátky nebola existencia zmluvy o refinancovaní dostatočným dôkazom toho, že príjemca príjmu nie je jeho skutočným vlastníkom.  

Vo zverejnenom názore bol diskutovaný aj koncept zneužitia EÚ práva so záverom, že je úlohou národných súdov, aby posúdili či konkrétne štruktúry sú protiprávne na základe konkrétnych skutočností a okolností.

Generálna advokátka tiež uvádza, že pre účely aplikácie príslušných EÚ smerníc koncept skutočného vlastníka musí byť interpretovaný samostatne a nezávisle od Modelovej OECD zmluvy a jej komentárov.

Názor generálnej advokátky nepredstavuje rozsudok Súdneho Dvora EÚ, ktorý sa môže od zverejneného názoru líšiť.  

 

Máte otázku? Napíšte nám.

Vaše otázky zodpovedia naši odborníci

Spýtajte sa nás
Zdieľať článok

Mohlo by vás zaujímať