Súdny dvor EÚ rozhodol v slovenskom DPH prípade

Súdny dvor EÚ vydal 21. marca 2018 rozsudok v slovenskom DPH prípade – vo veci C-533/16 Volkswagen AG proti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky.

Predmet sporu

Dodávatelia nemeckej spoločnosti Volkswagen AG jej v rokoch 2004 až 2010 dodávali formy na výrobu dielov, pričom na vystavených faktúrach neuvádzali DPH, keďže sa domnievali, že nešlo o dodanie tovaru, ale o „finančné vyrovnanie“. V priebehu roka 2010 svoju chybu napravili – dodatočne uplatnili DPH, podali dodatočné DPH priznania a DPH odviedli do štátneho rozpočtu. V roku 2011 spoločnosť Volkswagen AG požiadala o vrátenie tejto DPH.

Daňový úrad však odmietol vrátiť DPH, ktorá sa týkala dodaní uskutočnených v rokoch 2004 až 2006 s odôvodnením, že uplynula 5-ročná prekluzívna lehota. Podľa správcu dane právo na vrátenie DPH vzniklo už dodaním tovaru, čiže keď vznikla daňová povinnosť, a tak v čase podania žiadosti o vrátenie DPH toto právo  za roky 2004 až 2006 už zaniklo.

Predmetom sporu bola teda otázka, či v prípade, keď bola DPH fakturovaná zdaniteľnej osobe a táto ju zaplatila niekoľko rokov po dodaní, možno zamietnuť právo na vrátenie DPH z dôvodu, že prekluzívna lehota na uplatnenie tohto práva začala plynúť dodaním a uplynula pred podaním žiadosti o vrátenie DPH.

Argumenty Súdneho dvora EÚ

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí o. i. konštatoval, že:

• k hmotnoprávnym podmienkam potrebným na uplatnenie práva na odpočítanie patria:
  • dotknutá osoba musí byť zdaniteľnou osobou,
  • táto osoba musí uvedené tovary a služby používať na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení  a
  • tieto tovary a služby musia byť na vstupe dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou,
• formálnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočítanie je, aby zdaniteľná osoba mala k dispozícii faktúru vystavenú v súlade s DPH smernicou,
• právo na odpočítanie DPH:
  • síce vzniká súbežne so vznikom daňovej povinnosti, uplatnenie tohto práva je však v zásade možné až vtedy, keď má zdaniteľná osoba faktúru,
  • sa vo všeobecnosti uplatní v tom istom období, v ktorom toto právo vzniklo, t. j. keď vznikne daňová povinnosť – zdaniteľná osoba však môže odpočítať DPH, aj keď toto právo neuplatnila v období, v ktorom vzniklo, ak sú dodržané podmienky a požiadavky stanovené vo vnútroštátnych právnych úpravách,
  • možnosť uplatniť toto právo bez časového obmedzenia by bola v rozpore so zásadou právnej istoty, ktorá vyžaduje, aby sa daňová situácia zdaniteľnej osoby vzhľadom na jej práva a povinnosti vo vzťahu k daňovej správe nemohla donekonečna spochybňovať,
• prekluzívna lehota, uplynutím ktorej zdaniteľná osoba, ktorá nekonala s náležitou starostlivosťou a ktorá si neuplatnila právo na odpočítanie DPH na vstupe, toto právo stráca, je v súlade so systémom stanoveným DPH smernicou, pokiaľ sa pri uplatnení tejto lehoty dodrží zásada ekvivalencie a zásada efektivity,
• členské štáty môžu uložiť aj iné povinnosti, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom – tieto však nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov, a preto sa nemôžu používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH, a tým neutralitu DPH.

K tomuto prípadu Súdny dvor EÚ uviedol, že:

• hoci sa predmetné dodania tovaru uskutočnili v rokoch 2004 až 2010, dodávatelia opravili DPH až v roku 2010, keď vystavili faktúry s DPH, podali dodatočné DPH priznania a splatnú DPH odviedli – riziko krátenia alebo neodvedenia DPH tak bolo odstránené,
• spoločnosť Volkswagen AG objektívne nemohla pred týmito opravami uplatniť svoje právo na vrátenie dane, pretože nedisponovala faktúrami a ani nevedela, že je DPH splatná – až po vykonaní týchto opráv boli splnené hmotnoprávne a formálne podmienky na odpočítanie DPH a spoločnosť Volkswagen AG tak mohla požiadať o vrátenie DPH,
• keďže spoločnosť Volkswagen AG neporušila zásadu náležitej starostlivosti a nedošlo ani k zneužitiu alebo podvodnej tajnej dohode s dodávateľmi, nemožno na základe prekluzívnej lehoty zamietnuť právo na vrátenie DPH.

Súdny dvor EÚ teda rozhodol, že zdaniteľnej osobe nemožno zamietnuť právo na vrátenie DPH, ktorá jej bola fakturovaná a ktorú táto osoba zaplatila až niekoľko rokov po dodaní tovaru, z dôvodu, že prekluzívna lehota na uplatnenie tohto práva začala plynúť dátumom dodania a uplynula pred podaním žiadosti o vrátenie DPH.