Späť na články

Nedodržanie lehoty na poskytnutie dodatočných informácií k žiadosti o vrátenie DPH

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok, v ktorom sa zaoberal otázkou, či lehota jedného mesiaca na poskytnutie dodatočných informácií k žiadosti o vrátenie dane je prekluzívnou lehotou, ktorej nedodržanie by malo za následok zánik práva na vrátenie DPH.

Spoločnosť Sea Chefs Cruise Services GmbH, usadená v Nemecku, požiadala prostredníctvom elektronického portálu zriadeného v Nemecku o vrátenie francúzskej DPH. Nemecký daňový orgán následne  žiadosť elektronicky odoslal francúzskemu daňovému úradu.

Francúzsky daňový úrad doručil uvedenej spoločnosti žiadosť o dodatočné informácie k podanej žiadosti. Keďže však na ňu spoločnosť v stanovenej lehote jedného mesiaca neodpovedala, daňový úrad jej žiadosť o vrátenie dane zamietol.

Súdny dvor Európskej únie („SD EÚ“) v rozsudku z 2. mája 2019 vo veci C‑133/18 „Sea Chefs Cruise Services GmbH“ pripomenul, že právo zdaniteľnej osoby usadenej v členskom štáte EÚ na vrátenie DPH zaplatenej v inom členskom štáte EÚ podľa smernice 2008/9/ES zodpovedá právu na odpočítanie DPH v  členskom štáte jej usadenia, ktoré tejto osobe priznáva smernica o DPH (2006/112/ES).

Rovnako ako právo na odpočítanie DPH, právo na vrátenie DPH je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Uplatňuje sa bezprostredne na daň účtovanú pri prijatých plneniach (nákupoch tovarov a služieb). Spoločný systém DPH v dôsledku toho zabezpečuje úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky pod podmienkou, že samy osebe v zásade podliehajú DPH.

Znenie ustanovenia, ktoré určuje uvedenú lehotu na poskytnutie dodatočných informácií k žiadosti o vrátenie dane, samo osebe neumožňuje zistiť, či lehota, ktorá sa v ňom uvádza, predstavuje prekluzívnu lehotu alebo nie. Podľa SD EÚ však možno nezáväznú povahu tejto lehoty vyvodiť z kontextu, do ktorého toto ustanovenie zapadá v smernici 2008/9/ES.

Dodatočné informácie sa totiž poskytnú členskému štátu vrátenia dane do jedného mesiaca od dátumu doručenia požiadavky osobe, ktorej sú určené. Na rozdiel od ustanovenia, ktoré určuje termín na podanie samotnej žiadosti o vrátenie dane, ktorá je najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období vrátenia dane, ustanovenie, ktoré upravuje termín na poskytnutie dodatočných informácií, neobsahuje výraz „najneskôr“. SD EÚ dôvodil, že skutočnosť, že sa tu tento výraz nenachádza, naznačuje, že normotvorca Únie nemal v úmysle zaviesť v tomto ustanovení prekluzívnu lehotu.

SD EÚ prihliadol aj na skutočnosť, že  žiadosť o vrátenie DPH musí byť podaná zdaniteľnou osobou, kým dodatočné informácie sa môžu vyžadovať aj od inej osoby alebo od orgánov v členskom štáte, v ktorom je žiadateľ usadený.  

V tomto prípade absencia odpovede alebo odpoveď po uplynutí stanovenej lehoty zo strany tejto inej osoby alebo príslušných orgánov by napriek tomu, že zdaniteľná osoba nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť odoslanie odpovede, viedla k strate práva zdaniteľnej osoby na vrátenie DPH, v rozpore so základnými zásadami, ktorými sa riadi spoločný systém DPH.

SD EÚ teda rozhodol, že lehota jedného mesiaca na poskytnutie dodatočných informácií k žiadosti o vrátenie dane z iného členského štátu EÚ, o ktoré tento členský štát žiada, nie je prekluzívnou lehotou. 

Žiadateľ má teda v prípade nedodržania tejto lehoty ešte možnosť predložiť dodatočné informácie určené na potvrdenie existencie jej práva na vrátenie DPH v konaní pred vnútroštátnym súdom.

Máte otázku? Napíšte nám.

Vaše otázky zodpovedia naši odborníci

Spýtajte sa nás
Zdieľať článok